Animovaný film nemusí byť automaticky vhodný pre každé dieťa. Rozdiel medzi titulom pre trojročného diváka a filmom pre školáka môže byť výrazný v dĺžke, tempe, počte postáv aj v témach, ktoré príbeh otvára. Rozdelenie podľa veku preto dáva väčší zmysel než jednoduchý zoznam najpopulárnejších animovaných hitov.
Pre menšie deti bývajú prehľadnejšie príbehy s jasnými postavami, jednoduchým cieľom a menším množstvom prudkých zmien nálady. Školáci už zvyčajne zvládnu dlhší dej, viac vedľajších postáv či humor založený na kontexte. Staršie deti často siahnu po dobrodružstve, fantasy alebo príbehoch s komplikovanejšími vzťahmi.
Vek je vodidlo, nie presný návod
Vek však zostáva iba orientačným vodidlom. Dve deti rovnakého veku môžu na rovnakú scénu reagovať úplne inak. Jedno sa môže zľaknúť momentu, ktorý druhé vníma ako vtipný. Preto má význam poznať citlivosť konkrétneho dieťaťa a pri neistote pozrieť si vekové označenie alebo stručný obsah filmu.
Pri výbere sa oplatí myslieť aj na stopáž. Ak dieťa bežne sleduje len krátke epizódy, dvojhodinový film môže byť zbytočne náročný bez ohľadu na kvalitu animácie. Lepší výber je ten, ktorý zodpovedá jeho aktuálnej pozornosti a záujmom.
Pre rodiča je užitočné všímať si aj to, ako film pracuje s humorom a strachom. Rýchly gag môže byť pre malé dieťa jednoduchší než dlhé napätie, hoci oba filmy majú rovnaké vekové označenie. Osobná skúsenosť s dieťaťom preto zostáva dôležitejšia než presné číslo v tabuľke.
