Deti vo veku približne jeden až tri roky ešte nepotrebujú zložitý príbeh. Oveľa dôležitejšie sú jasné obrazy, pomalšie tempo, opakovanie a situácie, ktoré poznajú z bežného života. Krátka pesnička, zvieratko alebo postava pomenúvajúca predmet môže byť pre tento vek zrozumiteľnejšia než celovečerná rozprávka s množstvom postáv.
Menej podnetov môže znamenať viac porozumenia
Pri výbere videa sa oplatí sledovať, či obraz nie je príliš rýchly a hlučný. Veľké množstvo strihov, blikajúcich prvkov a neustály zvuk môže malé dieťa zahltiť. Pokojnejší obsah dáva viac času všimnúť si predmet, gesto alebo nové slovo a reagovať naň.
Prítomnosť dospelého mení pasívne sledovanie na spoločnú aktivitu. Rodič môže pomenovať to, čo je na obrazovke, napodobniť zvuk alebo zopakovať jednoduchú vetu. Po niekoľkých minútach môže nasledovať hra alebo pohyb, takže video zostane iba jedným z podnetov počas dňa.
Rozdiel medzi jedným a tromi rokmi je veľký
Táto veková skupina sa vyvíja veľmi rýchlo. To, čo zaujme dieťa krátko po prvých narodeninách, môže byť pre trojročné už príliš jednoduché. Preto je lepšie sledovať reakciu konkrétneho dieťaťa než spoliehať sa na jeden univerzálny zoznam.
Netreba sa báť ani opakovania rovnakej epizódy. Pri ďalšom sledovaní si dieťa môže všimnúť nový detail, doplniť slovo alebo predvídať pohyb. Neustále nové videá nie sú automaticky kvalitnejšie. Pri najmenších môže byť známy a pokojný obsah užitočnejší než nepretržitý prúd nových podnetov.
Pri deťoch od jedného do troch rokov je užitočné sledovať aj spôsob, akým video pracuje s pozornosťou. Pokojnejšie tempo, opakovanie slov, zreteľné postavy a jednoduchá hudba bývajú vhodnejšie než neustále strihy a hlasné podnety. Rodič pritom nemusí hľadať „najdlhšie“ video; krátky formát, po ktorom nasleduje spoločná hra alebo pesnička bez obrazovky, môže byť praktickejší.
