Dvojročné dieťa sleduje obrazovku inak než predškolák. Zaujmú ho známe predmety, jednoduchý pohyb, opakovanie a krátke pesničky, kým zložitejšia dejová línia ešte nemusí byť dôležitá. Preto môže krátke, pokojné video fungovať lepšie než dlhý film s množstvom postáv a rýchlymi zmenami.
Pri výbere má zmysel sledovať najmä tempo a množstvo podnetov. Prehľadná situácia a pomalšie strihy dávajú dieťaťu viac času všimnúť si, čo sa deje. Samotné to, že dieťa pozerá na obrazovku bez prestávky, ešte nehovorí, ako dobre obsahu rozumie.
Krátke video ako spoločná aktivita
Najväčší význam môže mať spoločné sledovanie. Rodič môže pomenovať zviera, zopakovať gesto z pesničky alebo po videu nadviazať hrou s hračkou či obrázkom. Krátky digitálny obsah sa tak stáva podnetom pre rozhovor a reálnu aktivitu, nie izolovanou zábavou.
Pri dvojročných deťoch sa oplatí vyberať krátke a jednoducho čitateľné formáty a pozorovať reakciu konkrétneho dieťaťa. Jedno bude preferovať pesničky a pohyb, iné pokojné príbehy. Univerzálny zoznam vhodný pre všetky deti preto neexistuje.
Dôležitý je aj čas bez obrazovky. Krátka pesnička môže byť dobrým začiatkom spoločnej hry, no nie je potrebné za ňou automaticky púšťať ďalšie video. Pri dvojročnom dieťati môže mať väčšiu hodnotu opakovanie jednej známej skladby a následná aktivita než dlhý blok nepretržitého sledovania.
Ak rodič vidí, že dieťa pozerá unavene alebo podráždene, je úplne v poriadku sledovanie ukončiť skôr a vrátiť sa k videu inokedy.
