Historická dráma Štúr sa na Ľudovíta Štúra pozerá cez stretnutie s mladou Adelou Ostrúckou. V Zemianskom Podhradí spozná vzdelaného a politicky nepohodlného muža v čase, keď sa osobné plány nedajú oddeliť od udalostí smerujúcich k revolučným rokom 1848 a 1849.
Adela vidí človeka, ktorého dejiny zvyknú meniť na symbol
Mariana Čengel Solčanská film napísala aj režírovala a vychádza zo svojej knihy Milenec Adely Ostrúckej. Osobná perspektíva umožňuje ukázať Štúra mimo verejných prejavov a politických sporov. Adela mu ponúka blízkosť, zázemie a pomoc, no zároveň naráža na to, že jeho priority sa formujú v priestore, kde súkromné rozhodnutia ovplyvňuje politika.
Vzťah preto nie je iba romantickou odbočkou od dejín. Je spôsobom, ako ukázať cenu verejného života človeka, ktorý má vlastné city, no zároveň nesie očakávania celého hnutia.
Revolučné obdobie mení možnosti oboch postáv
Čím viac sa spoločenská situácia vyostruje, tým menej priestoru zostáva na rozhodnutia, ktoré by sa týkali iba dvoch ľudí. Adeline možnosti určujú rodina a postavenie, Štúrove zase politika a predstava povinnosti voči národu.
Film tak môže historickú osobnosť priblížiť bez toho, aby z nej robil moderného romantického hrdinu. Zaujímavé je práve napätie medzi tým, čo by postavy mohli chcieť osobne, a tým, čo im dovolí doba, v ktorej žijú.
Adela pritom nie je iba pasívnym svedkom Štúrovho verejného života. Snaží sa vytvárať možnosti, využíva rodinné zázemie a vlastnú vôľu. Aj preto môže film ukázať 19. storočie cez konkrétny ženský pohľad, ktorý v tradičnom politickom portréte zostáva často na okraji.
