Sedem priateľov si pri večeri položí mobily na stôl a dohodne sa, že každú správu aj hovor budú zdieľať nahlas. Je to nápad, ktorý pôsobí ako nevinná spoločenská hra len do chvíle, kým prvý telefón nezazvoní. Úplní cudzinci dokážu z obyčajného jedálenského stola urobiť miesto, z ktorého sa nedá utiecť bez podozrenia.
Telefón ako sejf, ktorý si dobrovoľne otvoríte
Paolo Genovese nepotrebuje meniť lokácie ani pridávať komplikovanú záhadu. Každá nová správa môže prehodiť rovnováhu medzi ľuďmi, ktorí sa považujú za priateľov a partnerov. Giuseppe Battiston, Anna Foglietta, Marco Giallini a zvyšok ansámblu hrajú postavy, ktoré si na začiatku myslia, že poznajú jeden druhého dostatočne dobre. Hra potom ukáže, koľko verzií svojho života nosí každý vo vrecku.
Najlepšie funguje eskalácia. Jedno malé tajomstvo otvorí priestor ďalšiemu a divák začne sledovať nielen obsah správ, ale aj to, kto sa ich bojí ešte predtým, než sa objavia. Film tým využíva technológiu veľmi jednoducho a pritom presne. Telefón nie je futuristická hrozba, len predmet, do ktorého sme si odložili väčšinu súkromia.
Zaujímavé je, že pravidlo hry je úplne dobrovoľné. Nikto ich nenúti položiť telefóny na stôl a práve preto má každý možnosť odmietnuť ešte pred prvou správou. Odmietnutie by však samo osebe vyvolalo podozrenie. Film tým elegantne ukazuje, ako spoločenský tlak dokáže prinútiť človeka urobiť niečo, o čom vie, že je zlý nápad, len aby nevyzeral ako jediný, kto niečo skrýva.
Mobil zároveň spája viacero druhov tajomstva. Môže odhaliť neveru, pracovnú lož, rodinný problém aj úplne inú identitu, ktorú si človek chráni pred najbližšími. Preto sa hra nevyčerpá po jednom zvrate. Každá postava má iný dôvod báť sa displeja a divák začne premýšľať, čo by sa stalo pri rovnakom experimente v jeho vlastnej skupine priateľov. Práve táto nepríjemná prenositeľnosť robí námet taký silný.
Film navyše nepotrebuje technologický thrillerový trik. Všetky zariadenia sú úplne obyčajné a presne také, aké má publikum vo vlastnom vrecku. To robí námet nepríjemne blízkym. Tajomstvo nie je ukryté v komplikovanom hackovaní, ale v správach, fotografiách a hovoroch, ktoré považujeme za súkromné. Práve preto hra pôsobí tak jednoducho, že by ju skupina priateľov mohla naozaj navrhnúť pri večeri.
Komorná komédia, po ktorej možno nebudete chcieť hrať rovnakú hru
Stopáž 96 minút je takmer ideálna pre jedno večerné stretnutie. Film má humor, no čím ďalej hra pokračuje, tým viac sa mení na vzťahovú drámu. Ak máte radi ansámblové filmy, kde dialóg postupne mení každú postavu v miestnosti, Úplní cudzinci sú veľmi ľahko odporúčateľní.
Najväčšou výhodou je univerzálnosť námetu. Nemusíte poznať talianske prostredie ani konkrétny typ technológie, aby ste pochopili nepríjemnosť predstavy, že celý obsah telefónu bude verejný. Práve preto vzniklo toľko ďalších verzií tohto príbehu. Základná otázka je jednoducho príliš dobrá.
