Jenny na konci pracovného dňa neotvorí dvere ambulancie. Na druhý deň sa dozvie, že neznáma žena, ktorá zvonila, zomrela. Bratia Dardennovci z tejto drobnej chvíle vytvárajú celý film: nie klasickú detektívku, ale morálny nepokoj človeka, ktorý nedokáže prestať premýšľať nad tým, čo by sa stalo, keby vtedy otvoril.
Lekárka, ktorá začne vyšetrovať vlastné svedomie
Adèle Haenel hrá Jenny veľmi civilne. Nie je profesionálna vyšetrovateľka a jej pátranie nevychádza zo zvedavosti ani túžby vyriešiť prípad. Chce vedieť meno ženy, ktorá zomrela bez identity, pretože anonymita obete je pre ňu pokračovaním vlastného zlyhania. Každá návšteva a otázka preto zároveň niečo odhaľuje o okolí aj o Jenny.
Dardennovci zostávajú blízko každodennej reality. Ordinácia, pacienti a ulice nemajú thrillerový lesk. Práve preto môže byť pocit viny taký presvedčivý. Film neponúka veľký zločinecký labyrint, skôr sériu stretnutí, pri ktorých ľudia niečo vedia, niečo nechcú povedať alebo majú vlastný dôvod zostať ticho.
Jenny pokračuje v práci lekárky aj počas pátrania a práve to je dôležité. Každý pacient jej pripomína, že profesionálna zodpovednosť sa skladá z množstva drobných rozhodnutí, ktoré sa väčšinou nikdy nestanú tragédiou. Jeden večer sa však z bežného pravidla o zatvorenej ambulancii stane udalosť, ktorú už nemožno vziať späť. Pocit viny tak nevychádza z úmyselného zla, ale z úplne bežnej hranice, ktorú si človek nastavil.
Film je najsilnejší vtedy, keď nedovolí Jenny jednoducho „odčiniť“ chybu jedným dobrým skutkom. Zistenie mena obete je dôležité, ale nevymaže to, čo sa stalo. Pátranie má skôr vrátiť neznámej žene konkrétnosť a zároveň prinútiť ľudí okolo nej priznať, že ju niekto poznal, videl alebo o nej niečo vedel. Dardennovci tak z mystery vytvárajú otázku, ako ľahko môže človek zostať neviditeľný aj uprostred mesta.
Adèle Haenel navyše hrá Jenny bez potreby dramaticky zdôrazňovať každú emóciu. Pocit viny sa prejavuje skôr tým, že nedokáže prípad nechať tak a stále sa vracia k ľuďom, ktorí by mohli niečo vedieť. Tento pokojný herecký prejav dobre sedí k Dardennovcom, pretože film nechce diváka tlačiť k jednej reakcii, ale nechať ho premýšľať spolu s postavou.
Pre diváka, ktorý má rád morálne otázky viac než zápletku
Neznáme dievča má 113 minút a tempo je pokojné. Ak čakáte klasické mystery s množstvom stôp, podozrivých a záverečným odhalením, film môže pôsobiť stroho. Jeho skutočným predmetom je zodpovednosť: koľko toho dlžíme cudziemu človeku a čo urobíme, keď zistíme, že sme mohli pomôcť.
Ak máte radi sociálne drámy bratov Dardennovcov a filmy, ktoré z malej každodennej situácie vytvoria veľkú etickú otázku, Jenny je veľmi dobrá sprievodkyňa. Nie je bezchybná a práve preto je jej potreba napraviť aspoň niečo oveľa zaujímavejšia než obraz dokonalej lekárky.
