Zima roku 1918. Európa má za sebou prvú svetovú vojnu, krajinou prešla španielska chrípka a v jednej maďarskej dedine je mŕtvych viac, než dokážu miestni dôstojne pochovať. Do tohto prostredia prichádza Tomás, potulný fotograf, ktorý zhotovuje posmrtné portréty. Pre rodiny sú poslednou fotografiou blízkeho človeka, pre neho spôsobom obživy. Lenže na niektorých snímkach sa začnú objavovať veci, ktoré tam pri stlačení spúšte neboli.
Horor, ktorý nepotrebuje moderný dom ani démonickú hračku
Post Mortem využíva veľmi konkrétne historické obdobie. Vojna a epidémia zanechali za sebou dedinu plnú smútku, strachu a nevysvetlených udalostí. Tomás spočiatku reaguje ako človek, ktorý už videl priveľa smrti, no zvláštne zvuky, tiene a ďalšie úmrtia ho prinútia zostať. Pomáha mu desaťročná Anna, ktorá sa duchov nebojí rovnakým spôsobom ako dospelí.
Režisér Péter Bergendy nestavia iba na prudkých prekvapeniach. Oveľa nepríjemnejšie je ticho prázdnych domov, zamrznutá krajina a vedomie, že takmer každá rodina v dedine niekoho stratila. Samotné posmrtné fotografovanie navyše pôsobí z dnešného pohľadu nezvyčajne, hoci kedysi išlo o skutočný spôsob, ako si uchovať podobu zosnulého.
Fotografie ako nástroj vyšetrovania
Viktor Klem hrá Tomása skôr ako zvedavého pozorovateľa než klasického akčného hrdinu. Spolu s Fruzsinou Hais v úlohe Anny skúšajú pochopiť, prečo sú duchovia nepokojní a či sa s nimi dá vôbec komunikovať. Film má 119 minút a kombinuje historickú drámu, tajomstvo a nadprirodzený horor. Je vhodnejší pre diváka, ktorému vyhovuje pomalšie budovanie nepríjemnej atmosféry, než pre niekoho, kto čaká strašenie každých pár minút.
