Kryštof žije na konci štyridsiatych rokov v kláštore a pomáha ľuďom, ktorí sa po komunistickom prevrate snažia dostať cez hranicu do Bavorska. Jeho úloha kuriéra a prevádzača ho drží medzi duchovným životom komunity a veľmi konkrétnym rizikom zatknutia.
Zdeněk Jiráský podľa scenára Josefa Kurza sleduje obdobie, keď nový režim postupne likvidoval rehoľné spoločenstvá a kontroloval hranice. Kryštof sa po zásahu proti kláštoru ocitá v situácii, v ktorej už nepomáha utekať iným – sám sa stáva človekom, ktorého hľadajú.
Film tak spája historickú udalosť s osobnou skúsenosťou mladého muža. Viera tu nie je iba deklarovanou vlastnosťou postavy; ovplyvňuje rozhodnutie pomáhať ľuďom aj spôsob, akým Kryštof chápe zodpovednosť voči komunite. Prenasledovanie zároveň naruší jeho predstavu, že kláštor môže zostať oddelený od politických zmien.
Česko-slovenská dráma používa útek cez hranicu ako fyzickú líniu príbehu, no podstatná je aj vnútorná hranica medzi poslušnosťou, strachom a rozhodnutím konať. Kryštof sa musí rozhodovať v prostredí, kde morálna voľba a osobné prežitie prestávajú byť totožnými cieľmi.
