Múdrosť šťastia je dokument postavený na nezvyčajne priamom kontakte s dalajlámom. Tenzin Gyatso sa obracia k divákovi takmer ako pri osobnej audiencii a hovorí o vnútornom pokoji, súcite, strachu z budúcnosti aj o tom, ako sa dá udržať nádej vo svete plnom konfliktov. Film sa menej zaujíma o chronologický životopis a viac o myšlienky človeka, ktorý sa blíži k deväťdesiatke.
Nie portrét minulosti, ale rozhovor o prítomnosti
Dokument režírovali Barbara Miller a Philip Delaquis. Výkonnými producentmi sú Richard Gere a Oren Moverman. Medzinárodná verzia má približne 94 minút a vznikla ako americko-švajčiarsky projekt. Kamera Manuela Bauera vytvára intímny rámec, v ktorom je dalajláma väčšinu času hlavným nositeľom rozprávania.
Film prepája jeho slová s obrazmi dnešného sveta a s otázkou, či sa budhistické predstavy o súcite dajú preložiť do každodenného života človeka, ktorý nemusí byť veriaci. Témy ako osamelosť, hnev, klimatická neistota či politické napätie nevystupujú ako akademické kapitoly, ale ako dôvody, prečo sa vôbec pýtať na zdroj šťastia.
Múdrosť šťastia preto nie je dokument, ktorý by sa snažil vysvetliť celé dejiny Tibetu alebo život dalajlámu. Jeho ambíciou je skôr zachytiť sústredenú výpoveď o tom, ako pracovať s vlastnou mysľou a vzťahom k iným ľuďom. Divácky zážitok stojí najmä na ochote počúvať, nie na dramatických zvratoch.
Film preto pracuje s tichším rytmom než bežný portrétny dokument. Hodnota jednotlivých pasáží nespočíva v množstve nových faktov, ale v priestore, ktorý divák dostane na spracovanie jednoduchých viet o strachu, súcite a zodpovednosti.
