Na prvý pohľad je to obyčajná letná dovolenka. Jedenásťročná Sophie trávi čas v tureckom rezorte so svojím mladým otcom Calumom. Plávajú, jedia, hrajú biliard, opaľujú sa a občas zapnú malú kameru. Práve tieto drobné záznamy a spomienky sa však po rokoch stanú niečím oveľa dôležitejším.
Dovolenka, ktorú dieťa vidí inak než dospelý
Sophie vníma Caluma ako milujúceho otca, ktorý sa snaží, aby im spolu bolo dobre. Divák si však postupne všimne aj chvíle, ktoré dieťa ešte nevie čítať: jeho únavu, osamelosť a smútok, ktorý sa objaví vždy iba na okamih. Aftersun preto nepracuje s veľkými vysvetleniami. Nechá nás sledovať malé gestá a až neskôr pochopiť, že niektoré spomienky dostávajú pravý význam až v dospelosti.
Paul Mescal hrá Caluma veľmi civilne a Frankie Corio je ako Sophie prirodzená práve preto, že nepôsobí ako detská postava napísaná dospelým. Ich vzťah je hravý, občas trápny a pritom plný blízkosti. Dospelá Sophie sa k poslednej spoločnej dovolenke vracia približne o dvadsať rokov neskôr a snaží sa pochopiť otca, ktorého ako dieťa poznala iba z jednej strany.
Debut Charlotte Wellsovej
Aftersun je celovečerný debut scenáristky a režisérky Charlotte Wellsovej. Film má 102 minút, no nepôsobí ako klasická dráma s jasne označenými zvratmi. Je pokojný, útržkovitý a veľa necháva na divákovi. Kto čaká presné vysvetlenia, môže zostať zaskočený. Kto má rád filmy postavené na detailoch a nálade, môže v obyčajnej dovolenkovej spomienke nájsť veľmi silný príbeh o rodičoch, deťoch a veciach, ktoré pochopíme až príliš neskoro.
