Divoký Django

Doktor King Schultz potrebuje spoznať tváre hľadaných mužov. Django ich pozná, ale sám je stále zotročený. Z tejto nerovnej situácie vznikne dohoda, ktorá obom zmení ďalšiu cestu. Divoký Django sa začína v roku 1858, pred americkou občianskou vojnou. Quentin Tarantino využíva western o lovcoch odmien na príbeh muža, ktorý nechce len odísť z otroctva: chce nájsť manželku Broomhildu a získať späť život, ktorý im niekto rozdelil.

Od bratov Brittlovcov k plantáži Candyland

Jamie Foxx hrá Djanga, Christoph Waltz Schultza, nemeckého lovca odmien a bývalého zubára. Prvou úlohou je nájsť bratov Brittlovcov. Django pritom postupne získava strelecké skúsenosti aj postavenie Schultzovho spolupracovníka. Ich dohoda má praktický základ: jeden potrebuje informácie, druhý slobodu. Pátranie po Broomhilde však neskôr postaví pred dvojicu úlohu, ktorú nemožno vybaviť iba odovzdaním hľadaného zločinca.

Fotogaléria

Broomhildu, ktorú stvárňuje Kerry Washington, vlastní Calvin Candie. Leonardo DiCaprio hrá plantážnika spojeného s majetkom Candyland, kde sa návšteva musí riadiť jeho pravidlami. Schultz a Django preto potrebujú vierohodnú zámienku, ako sa k žene dostať. Samuel L. Jackson je Stephen, dôležitý člen Candieho domácnosti, ktorý si pozorne všíma návštevníkov a vzťahy medzi nimi.

Táto časť zápletky vysvetľuje, prečo sú rozhovory rovnako podstatné ako zbrane. Hrdinovia musia udržať svoje vystupovanie presvedčivé pred ľuďmi, pred ktorými ich skutočný zámer nesmie vyjsť najavo. Pre Djanga má pritom každé čakanie osobný rozmer. Nevyjednáva o abstraktnom cieli, ale o možnosti dostať sa k človeku, s ktorým bol násilne rozdelený.

Western s vlastnými pravidlami odplaty

Tarantino je autorom scenára aj režisérom filmu z roku 2012. Odkazuje na spaghetti western, no jeho ozbrojeného outsidera zasadzuje do amerického otrokárstva. Nie je nutné poznať starší film Django, aby príbeh fungoval. Základom je samostatná dvojica lovcov odmien a cesta za Broomhildou, nie pokračovanie osudov cudzej postavy.

Film získal dvoch Oscarov: za pôvodný scenár pre Tarantina a vedľajší mužský herecký výkon pre Waltza. Ich spolupráca vytvára výraznú časť tónu: zdvorilosť Schultzových prejavov sa stretáva s prostredím, ktoré neskrýva vlastnú krutosť. Približne 165-minútová stopáž dáva priestor presunom krajinou aj dlhým, nebezpečne sa vyvíjajúcim stretnutiam.

Divoký Django je určený dospelým divákom, ktorí prijmú explicitné násilie, rasistický jazyk a čierny humor. Jeho žánrová nadsádzka neslúži ako presný historický výklad. Osobný cieľ však zostáva konkrétny od začiatku: Django nechce prežiť ako výnimka z nespravodlivého poriadku, ak v ňom má zostať uväznená jeho žena.