Elvis rozpráva kariéru Elvisa Presleyho cez komplikovaný vzťah s manažérom Tomom Parkerom. Namiesto pokojnej chronológie dátumov sa film sústreďuje na to, ako sa zo speváka stala globálna hviezda a ako sa úspech postupne menil na systém, ktorý ho zároveň držal pod kontrolou.
Austin Butler hrá Presleyho a Tom Hanks Parkera. Baz Luhrmann film režíroval a spolupracoval aj na scenári. Stopáž 159 minút umožňuje prejsť od mladého speváka cez televízne vystúpenia a Las Vegas až k neskoršej izolácii.
Sláva ako dar aj systém kontroly
Luhrmann pracuje s rýchlym strihom, hudobnými montážami a veľkou vizuálnou energiou. Film preto nepôsobí ako nenápadná rekonštrukcia minulosti, ale ako predstavenie, ktoré chce divákovi sprostredkovať tlak a rozsah Presleyho slávy.
Dôležitý zostáva aj kultúrny kontext. Elvis čerpal z afroamerickej hudby a jeho spôsob vystupovania vyvolával reakcie konzervatívnej Ameriky. Film tak ukazuje, že jeho kariéra nevznikala vo vákuu, ale v prostredí rasových, generačných a obchodných konfliktov.
Austin Butler navyše nehrá iba imitáciu známych póz. Film sleduje, ako sa verejný Elvis postupne vzďaľuje súkromnému človeku, ktorý zostáva závislý od rozhodnutí manažéra, rodiny a priemyslu. Čím väčšia je šou, tým menej priestoru zostáva na obyčajné rozhodnutie odísť.
Najväčší dramatický oblúk však patrí vzťahu s Parkerom. Manažér pomohol z Elvisa vytvoriť hviezdu, no zároveň robil rozhodnutia, ktoré mu postupne zmenšovali možnosť kontrolovať vlastný život. Práve tento rozpor drží film pohromade aj vtedy, keď sa okolo neho rozbieha veľká hudobná šou.
