Maria Callas prežila posledné roky života v Paríži, ďaleko od javiska, na ktorom sa stala jednou z najslávnejších operných speváčok 20. storočia. Film Maria režiséra Pabla Larraína sa sústreďuje práve na toto obdobie. Nejde o chronologický životopis od detstva po smrť. Prítomnosť v parížskom byte sa prelína so spomienkami, predstavami a návratmi k vystúpeniam, vzťahom i verejnému obrazu ženy, ktorú svet poznal ako „La Divina“.
Keď zostane hlas a spomienky
Angelina Jolie hrá Callas, scenár napísal Steven Knight. V obsadení sú Pierfrancesco Favino, Alba Rohrwacher, Haluk Bilginer, Kodi Smit-McPhee a Valeria Golino. Film má 123 minút a vznikol ako medzinárodná koprodukcia. Larraín sa po Jackie a Spencer opäť vracia k slávnej žene, ale namiesto celého životopisu vyberá krátke obdobie, cez ktoré sa otvára väčší príbeh identity a verejnej slávy.
Maria preto pracuje s rozdielom medzi Callas ako legendou a Mariou ako človekom. Opera nie je iba hudobným pozadím; jej hlas, kariéra a spomienka na javisko určujú spôsob, akým vníma samu seba. V posledných dňoch sa vracia k tomu, čo stratila, čo si pamätá inak než okolie a či ešte dokáže oddeliť vlastnú hodnotu od schopnosti spievať. Film tak nevysvetľuje Callas prostredníctvom zoznamu úspechov. Namiesto toho sleduje chvíľu, keď veľká verejná osobnosť zostáva prevažne sama so svojou minulosťou.
Život po veľkých scénach
Larraín navyše pracuje s Callas ako s postavou, ktorej verejný obraz bol vždy spojený s extrémnymi očakávaniami. Keď už telo a hlas nedokážu bez obmedzení zopakovať minulé výkony, vzniká bolestivá otázka, či môže Maria existovať aj bez postavy „Callas“, ktorú od nej všetci čakajú.
