Beatrice a Donatella sa stretnú v terapeutickej komunite v Toskánsku. Beatrice je hlučná, sebavedomá a dokáže si vytvoriť vlastnú verziu reality; Donatella pôsobí uzavretejšie a nesie oveľa ťažšiu osobnú minulosť. Keď sa im podarí odísť zo zariadenia, z úteku sa stane cesta po miestach a ľuďoch, ku ktorým sa každá z nich potrebuje vrátiť.
Paolo Virzì spojil Valeriu Bruni Tedeschi a Micaelu Ramazzotti v road movie, ktorá strieda komické situácie s veľmi vážnymi témami duševného zdravia. Ich postavy sa navzájom dráždia, no zároveň jedna druhej poskytujú priestor, ktorý im formálne prostredie liečby nedáva.
Útek z liečebne ako cesta späť k vlastnej minulosti
Cesta cez Toskánsko odhaľuje rozdiel medzi tým, ako sa ženy vidia samy, a tým, ako ich vníma okolie. Beatrice sa vracia k svetu bohatstva a spoločenského postavenia, Donatella k rodine a udalostiam, ktoré zásadne poznačili jej život.
Virzì necháva humor vyrastať z rozdielov medzi Beatrice a Donatellou, nie z výsmechu ich diagnózam. Jedna dokáže zaplniť priestor slovami a sebavedomím, druhá sa skôr stiahne. Keď však čelia ľuďom z minulosti, ukáže sa, že obe potrebujú niekoho, kto ich nebude redukovať iba na pacientky.
Šialene šťastná preto nepoužíva útek iba ako dobrodružstvo. Je to spôsob, ako obe postavy znovu otvoria veci, pred ktorými sa nedá jednoducho odísť, a zároveň zistia, že ich nepravdepodobné priateľstvo má vlastnú terapeutickú hodnotu.
