Rio de Janeiro na začiatku sedemdesiatych rokov žije pod vojenskou diktatúrou. Rodina Paivovcov sa napriek politickému tlaku snaží udržiavať otvorený dom plný priateľov, detí a každodenného života. V dráme Stále som tu sa všetko zmení, keď bezpečnostné zložky odvedú bývalého poslanca Rubensa Paivu. Jeho manželka Eunice zostane s piatimi deťmi a bez jasnej odpovede, čo sa s ním stalo.
Rodinná strata v čase diktatúry
Walter Salles nakrútil film podľa memoárovej knihy Marcela Rubensa Paivu, syna Rubensa a Eunice. Fernanda Torres hrá Eunice v období, keď musí zvládnuť nátlak režimu, neistotu aj praktickú starostlivosť o rodinu; Fernanda Montenegro ju stvárňuje v neskoršom veku. Selton Mello hrá Rubensa. Scenár napísali Murilo Hauser a Heitor Lorega.
Stále som tu má 137 minút a vychádza zo skutočných udalostí brazílskej histórie. Film však neukazuje diktatúru iba cez politické inštitúcie. Jej moc vstupuje priamo do domu a mení bežnú rodinu na ľudí, ktorí musia zháňať informácie, chrániť deti a naučiť sa žiť s neistotou. Eunice sa postupne stane obhajkyňou ľudských práv, no cesta k tejto verejnej úlohe začína veľmi osobnou potrebou zistiť pravdu o manželovi. Práve prepojenie domáceho života a štátneho násilia dáva príbehu jeho historickú aj emocionálnu váhu.
Salles dáva veľký priestor aj obdobiu pred únosom, takže Rubens nie je iba meno, o ktorom sa neskôr hovorí. Divák pozná rytmus rodiny ešte pred zásahom režimu. Strata preto neznamená iba neprítomnosť jedného človeka, ale rozpad konkrétneho každodenného sveta.
