Tichá rebelka sa odohráva vo Švajčiarsku na konci druhej svetovej vojny, ďaleko od frontu, no v komunite, kde má spoločenský poriadok vlastnú tvrdosť. Pätnásťročná Emma otehotnie po znásilnení a zistí, že ľudia okolo nej sú pripravení rozhodovať o jej budúcnosti skôr, než dostane priestor hovoriť sama za seba. Dedinské protestantské prostredie určuje, čo sa považuje za prijateľné, a tlak na dievča sa stáva súčasťou každodennosti.
Marie-Elsa Sgualdo film režírovala a scenár napísala spolu s Nadine Lamari. Emmu hrá Lila Gueneau, v obsadení sú aj Grégoire Colin, Thomas Doret, Aurélia Petit a Sandrine Blancke. Švajčiarsko-belgicko-francúzska koprodukcia má 96 minút a vznikla vo francúzštine.
Vzbura, ktorú okolie nechce počuť
Príbeh stojí na Emminom odpore voči systému, ktorý svoju moc neukazuje iba otvorenými zákazmi. Funguje cez rodinu, vieru, reputáciu a predstavu, že mladé dievča má zniesť následky bez možnosti definovať vlastnú skúsenosť. Historické obdobie pritom nie je dekoráciou: vojna za hranicami kontrastuje s tichším násilím a kontrolou v uzavretej komunite.
Tichá rebelka mala premiéru v benátskej sekcii Spotlight. Už základná synopsa naznačuje, že film nesmeruje k jednoduchému príbehu o „silnej hrdinke“, ktorá jedným gestom vyrieši všetky problémy. Emancipácia tu znamená sériu rozhodnutí proti prostrediu, ktoré jej stále pripomína, akú rolu by mala prijať. Práve tým môže byť film zaujímavý aj mimo historického rámca.
Emmina situácia je navyše o to tvrdšia, že komunita môže svoje rozhodnutia prezentovať ako ochranu morálky a poriadku. Film tým ukazuje, ako sa moc často skrýva v každodenných pravidlách a v jazyku, ktorý násilie pomenúva ako povinnosť.
