Irena Kopáčová pracuje ako vzťahová poradkyňa, no sama sa práve vyrovnáva s neverou partnera. Po večeri, počas ktorej svoju frustráciu z mužov dotiahne až k prianiu byť jedným z nich, sa ráno zobudí v mužskom tele. Po čom muži túžia 2 tak obracia situáciu prvého filmu a stavia hrdinku do sveta, ktorý dovtedy posudzovala najmä zvonka.
Irena dostane presne tú skúsenosť, ktorú si v hneve želala
Komédia Rudolfa Havlíka používa výmenu pohlavia ako zdroj situačného humoru, no zároveň dáva Irene praktický problém: jej práca, vzťahy aj každodenné návyky sa zrazu odohrávajú v tele, na ktoré okolie reaguje inak. Anna Polívková a Jiří Langmajer tak pokračujú v motíve, ktorý stojí na rozdiele medzi predstavou o druhej strane a osobnou skúsenosťou.
Irena bola zvyknutá analyzovať cudzie vzťahy a pomenúvať chyby mužov. Po premene však zisťuje, že stereotyp je pohodlný hlavne dovtedy, kým človek nemusí riešiť rovnaké situácie z opačnej pozície.
Pokračovanie funguje ako zrkadlo prvého filmu
Po čom muži túžia 2 nestavia na úplne novej filmovej mechanike. Zámerne prehadzuje role a skúša, či rovnaký nápad odhalí iné predsudky, keď je hlavnou postavou žena. Humor vzniká z konkrétnych zmien v práci, komunikácii a partnerských očakávaniach.
Najzaujímavejšie preto nie je samotné prekvapenie z premeny, ale moment, keď Irena prestane svoje nové telo vnímať iba ako trest a začne cezň prehodnocovať spôsob, akým rozdeľovala ľudí na jednoduché kategórie.
