Radio Dreams sa odohráva počas jediného dňa v malej perzsky hovoriacej rozhlasovej stanici v San Franciscu. Programový riaditeľ Hamid, iránsky spisovateľ žijúci v exile, má ambiciózny plán: dostať do jedného štúdia afganskú kapelu Kabul Dreams a členov Metallicy. Myšlienka pôsobí veľkolepo, realita rádiovej prevádzky je však oveľa prozaickejšia.
Babak Jalali film režíroval a spolu s Aidou Ahadiany napísal scenár. Namiesto klasickej hudobnej komédie sleduje čakanie, drobné konflikty, kompromisy a každodenné fungovanie komunity, ktorá sa snaží udržať vlastný jazyk a kultúru v americkom prostredí. Metallica tu preto nie je iba celebritným lákadlom, ale symbolom Hamidovej predstavy, že rádio môže na chvíľu spojiť svety, ktoré sa bežne nestretávajú.
Veľký sen v malom štúdiu
Kabul Dreams je skutočná afganská rocková skupina a Lars Ulrich sa vo filme objavuje ako on sám. Oveľa dôležitejšie než samotné stretnutie je však napätie medzi Hamidovou idealistickou víziou a ľuďmi okolo neho, ktorí musia riešiť praktické problémy vysielania, peňazí aj vlastných životov.
Radio Dreams z roku 2016 má komorný rozsah a zámerne sa vyhýba veľkým dramatickým gestám. Film necháva humor vyrastať z kultúrnych nedorozumení a z Hamidovej vytrvalosti. Práve tým sa odlišuje od príbehov, ktoré by podobnú premisu postavili iba na hudobnom cameu: jadrom zostáva človek, ktorý chce dať svojej komunite hlas a verí, že jeden nezvyčajný koncert môže znamenať viac než jednu dobrú reláciu.
Stanica zostáva počas celého dňa miestom, kde sa idealizmus stretáva s únavou, pracovnými povinnosťami a rozdielnymi predstavami o tom, čo by malo mať v programe skutočnú hodnotu.
