Guillaume Canet v komédii Rock’n Roll hrá prehnanú verziu samého seba. Herec a režisér žije po boku Marion Cotillard, pracuje na filmoch a zdanlivo má stabilnú kariéru, až kým mu mladá kolegyňa naznačí, že už nepôsobí ako niekto, koho by publikum považovalo za spontánneho či „rock’n’rollového“. Poznámka spustí čoraz absurdnejšiu snahu dokázať opak.
Canet zároveň film režíroval a spolupracoval na scenári. Hranica medzi skutočnými biografickými detailmi a vymyslenou sebaparódiou je zámerne rozmazaná: Cotillard hrá samu seba, objavujú sa ďalší ľudia z francúzskeho filmu a celý projekt si robí žarty z verejného obrazu celebrít.
Sebaparódia postavená na strachu zo starnutia
Komédia nevychádza z jednej veľkej zámeny, ale z postupného preháňania Canetovej reakcie. Z bežnej neistoty sa stáva projekt osobnej premeny, ktorý zasahuje vzhľad, správanie aj partnerský život. Práve to umožňuje filmu komentovať tlak na hercov, aby zostali stále mladí a predajní, bez toho, aby sa tváril ako dokument o filmovom priemysle.
Rock’n Roll má 123 minút a stojí najmä na znalosti toho, že hlavní predstavitelia používajú vlastné mená a verejné identity. Nie je však potrebné poznať ich kariéry dopodrobna. Základný vtip funguje aj ako príbeh človeka, ktorý začne brať cudzie hodnotenie svojho veku oveľa vážnejšie, než by mal.
Súčasťou vtipu je aj to, že Marion Cotillard filmová verzia samej seba berie svoju kariéru s absurdne dôslednou vážnosťou. Canet tak neparoduje iba vlastnú neistotu, ale aj spôsob, akým sa herecké povolanie mieša so súkromným životom. Čím viac sa Guillaume snaží pôsobiť spontánne, tým plánovanejšia a smiešnejšia je jeho premena.
