Dánska tragikomédia Tak káže Boh sa odohráva v druhej polovici osemdesiatych rokov a sústreďuje sa na rodinu, ktorej život určuje svojrázny psychiater Uffe. Doma vystupuje ako absolútna autorita, rád provokuje okolie a hranice medzi výstrednosťou, humorom a ubližovaním sa pri ňom neustále posúvajú.
Film režiséra Henrika Rubena Genza vychádza z autobiografického materiálu spisovateľa Jensa Blendstrupa. Uffeho stvárnil Søren Malling a príbeh sleduje rodinu v čase, keď sa deti čoraz viac stretávajú s tým, že otcova charizma a jeho potreba ovládať domácnosť majú aj tienistú stránku. Vonkajším časovým bodom je rok černobyľskej havárie.
Rodinný patriarcha, ktorý sám seba považuje za zákon
Tak káže Boh nepracuje s klasickým filmovým zloduchom. Uffe môže byť v jednej chvíli vtipný a fascinujúci a vzápätí krutý alebo neznesiteľný. Práve táto nejednoznačnosť drží rodinný portrét pokope. Synovia sa musia rozhodovať, čo z otcovej energie prijmú ako súčasť vlastnej minulosti a voči čomu sa potrebujú vymedziť.
Komédia a dráma sa preto neoddeľujú do samostatných blokov. Smiešne situácie vznikajú z rovnakého prostredia ako tie bolestivé. Film sa zaujíma o odpustenie, pamäť a o to, ako rodina rozpráva vlastný príbeh po rokoch. Namiesto jednoduchého súdu nad Uffem ukazuje, prečo môže byť láska k dominantnému rodičovi zároveň zdrojom blízkosti aj dlhodobého konfliktu.
Príbeh navyše sleduje rodinu v období, keď synovia dospievajú a autorita otca už nie je automaticky prijímaná. Humor preto často vzniká presne na hranici medzi detskou spomienkou a dospelým prehodnotením.
