Thierry si staré rodinné fotografie triedi ako dôkaz, že kedysi bolo všetko jednoduchšie. Keď mu Claire po desaťročiach manželstva oznámi, že chce odísť, rozhodne sa starý album premeniť na plán: vezme ju aj dospelé deti späť do Grécka a pokúsi sa zopakovať ich legendárnu dovolenku.
François Uzan stavia komédiu na rozdiele medzi spomienkou a prítomnosťou. Thierry verí, že rovnaké miesto a rovnaké fotografie dokážu obnoviť aj rovnaké emócie, zatiaľ čo Claire a deti prichádzajú na cestu s vlastnými problémami.
Dovolenka podľa starého fotoalbumu
Jacques Gamblin a Pascale Arbillot hrajú manželov, ktorí sa na spoločnú minulosť pozerajú úplne inak. Thierryho nostalgia sa preto postupne mení na sériu pokusov, ktoré majú rodinu zblížiť, ale často iba zvýraznia to, čo sa za roky zmenilo.
Úsmev, prosím! používa dovolenkovú komédiu na jednoduchú otázku: dá sa vzťah zachrániť tým, že človek presne zopakuje najšťastnejšie chvíle z minulosti, alebo musí prijať, že rodina už dávno nie je rovnaká?
