Dracula: Príbeh lásky podáva legendu o upírovi cez romantickú tragédiu. Caleb Landry Jones hrá princa, ktorý po smrti svojej manželky odmietne Boha a je odsúdený na nesmrteľnosť. Stáročia prechádza svetom s vedomím, že človeka, ktorého miloval, stratil. Zmena prichádza až v devätnástom storočí, keď stretne ženu nápadne podobnú svojej niekdajšej láske.
Luc Besson film režíroval aj napísal a viac než na klasický obraz monštra sa sústreďuje na Draculovu posadnutosť návratom k stratenému vzťahu. Zoë Bleu Sidel stvárňuje Elisabetu aj Minu, Christoph Waltz hrá kňaza, ktorý chce nesmrteľného knieža zastaviť. Matilda De Angelis patrí k ďalším výrazným postavám príbehu.
Upírsky mýtus ako príbeh o strate
Film má 129 minút a vznikol ako francúzska produkcia s anglickým pôvodným znením. Bram Stoker zostáva v pozadí ako literárny zdroj, no Bessonova verzia si z legendy vyberá najmä motív večnej lásky a prekliatia. Gotické prvky preto priamo súvisia s romantickou motiváciou hlavnej postavy.
Táto interpretácia Draculu tak nie je iba ďalším príbehom o love na upíra. Kľúčovou otázkou je, čo sa stane, keď človek premení stratu na stáročnú posadnutosť a odmietne prijať smrť ako hranicu. Práve to spája romantickú líniu s hororovým základom legendy.
Romantická línia zároveň mení tradičný konflikt lovca a upíra. Kňaz v podaní Christopha Waltza nebojuje iba proti netvorovi, ale proti bytosti, ktorá je presvedčená, že jej násilie má vyšší osobný zmysel. To vytvára napätie medzi Draculovým vlastným príbehom o láske a dôsledkami, ktoré jeho činy prinášajú iným.
