Václav a Věra si vytvorili manželstvo založené na jednoduchom sľube: zostať spolu a neprekročiť hranice, za ktorými by stratili úctu sami k sebe. V roku 1968 však do ich súkromného života vstúpi politický tlak, ktorý z obyčajných občianskych postojov robí skúšku lojality.
Beata Parkanová píše aj režíruje príbeh zasadený do obdobia sovietskej okupácie Československa. Václav ako notár čelí požiadavkám, pri ktorých nemožno zostať úplne mimo politiky. Rozhodnutia, ktoré by v pokojnom čase vyzerali administratívne, začnú mať dôsledky pre jeho prácu, rodinu aj psychiku.
Martin Finger a Gabriela Mikulková nesú film cez manželský vzťah, nie cez veľké dejinné figúry. Věra nie je iba človekom čakajúcim doma; spoločný sľub znamená, že aj následky Václavových rozhodnutí sa stávajú spoločnou vecou.
Slovo preto rozpráva o okupácii z perspektívy domácnosti, kancelárie a medziľudských záväzkov. Politický režim sa prejavuje tam, kde človek musí podpísať, súhlasiť, mlčať alebo odmietnuť. Názov filmu pripomína, že dané slovo môže byť v takom prostredí zároveň súkromným gestom aj formou odporu.
