Svetlonoc privádza Šarlotu späť do horskej dediny, z ktorej pred rokmi utiekla a kde ju mnohí považovali za mŕtvu. Návrat domov preto nie je nostalgický. Staré spomienky, miestne legendy a podozrenie voči žene, ktorá nezapadá do očakávaného obrazu komunity, sa postupne začnú prekrývať.
Tereza Nvotová a scenáristka Barbora Námerová používajú motív bosorky ako súčasť sveta, v ktorom sa ženská skúsenosť ľahko premení na podozrenie. Natália Germáni a Eva Mores stoja v centre príbehu, ktorý sa pohybuje medzi psychologickou drámou, folklórom a pocitom, že minulosť dediny stále určuje prítomnosť.
Legenda ako zbraň aj útočisko
Svetlonoc vznikla ako slovensko-česká koprodukcia a svetovú premiéru mala v Locarne, kde získala Zlatého leoparda v sekcii Cineasti del presente.
Svetlonoc nie je klasický horor o nadprirodzenej bytosti. Jadrom konfliktu je aj to, kto má právo označiť inú ženu za nebezpečnú a ako sa strach, povera a spoločenský tlak môžu spojiť do jedného príbehu.

