Niekoľko dní pred Vianocami žije Borghild sama v starom tichom byte. Trpí demenciou a hranica medzi dňom a nocou, prítomnosťou a spomienkami sa pre ňu začína rozpadávať.
En ny dag truer používa tento zmätok ako základ komorného hororu. Borghild znovu prežíva veci, na ktoré by najradšej zabudla, a byt sa postupne mení z bežného priestoru na miesto, kde už nemožno spoľahlivo rozlíšiť spomienku od aktuálnej hrozby.
Horor z priestoru, kde sa rozpadá istota vlastnej pamäti
Henrik Schefte krátky film napísal aj režíruje. Má približne 24 minút a v obsadení sú Unn Vibeke Hol, Norvald Marstrand Heidel, Emilie Sofie Johannesen a ďalší.
Krátka stopáž je pre tento príbeh výhodou. Film nemusí vysvetľovať celý Borghildin život; môže sa sústrediť na jednu noc, zmätené vnímanie a návrat spomienok, ktoré sa v jej mysli správajú ako reálne udalosti.
En ny dag truer tak spája demenciu s hororovým subjektívnym pohľadom bez potreby veľkého vonkajšieho monštra. Najväčším zdrojom strachu je neistota, či sa dá vlastnému vnímaniu ešte veriť.
