Herbert Heller prežil ako tínedžer Auschwitz, no po vojne o tejto skúsenosti pred vlastnou rodinou takmer nehovoril. Až stretnutie s mladou Abby, ktorá si sama prešla blízkosťou bolesti a smrti, vytvorí priestor na rozhovor, ktorý odkladal celé desaťročia.
Stephen Lang a Elsie Fisher vedú The Optimist ako generačný dialóg, nie ako klasickú historickú rekonštrukciu. Herbertova minulosť je prítomná cez spomienky a rozprávanie, no rovnako dôležité je, prečo sa rozhodol mlčať a prečo práve Abby dokáže túto bariéru narušiť.
Keď sa mlčanie po desaťročiach začne lámať
Finn Taylor film režíruje podľa príbehu, v ktorom trauma nefunguje ako jednorazové odhalenie. To, čo Herbert prežil ako chlapec, formovalo jeho život aj spôsob, akým sa chránil pred vlastnou minulosťou.
The Optimist preto nestavia na tom, že jeden rozhovor všetko vyrieši. Dôležitejší je proces otvárania sa človeka, ktorý roky veril, že mlčanie je jediný spôsob, ako dokáže s minulosťou žiť.
Vďaka tomu má film prirodzene väčší emocionálny priestor než bežný historický profil. Je to príbeh prežitia, ale aj príbeh toho, čo sa s prežitím deje po desaťročiach.
