Animovaný film Coco sleduje dvanásťročného Miguela, ktorý miluje hudbu napriek tomu, že jeho rodina ju už celé generácie zakazuje. Keď sa pokúsi dokázať, že má k hudbe rovnaké právo ako jeho idol Ernesto de la Cruz, ocitne sa vo svete zosnulých. Tam stretne Héctora a začne hľadať vysvetlenie rodinného zákazu, ktorý dovtedy poznal iba ako nemenné pravidlo.
Lee Unkrich a Adrian Molina postavili film na mexickom sviatku Día de Muertos, ale príbeh držia pri jednej rodine a jej pamäti. Hlasy hlavným postavám v origináli dávajú Anthony Gonzalez, Gael García Bernal, Benjamin Bratt a Alanna Ubach. Hudba pritom nie je iba dekoráciou; priamo súvisí s tým, čo Miguel o minulosti svojej rodiny vie a čo si iba myslí.
Svet zosnulých je pokračovaním rodinnej pamäti
Pravidlá sveta mŕtvych sú naviazané na fotografie, spomínanie a vzťah medzi živými a zosnulými. Vďaka tomu sa Miguelova cesta netočí len okolo návratu domov, ale aj okolo otázky, kto má v rodinnom príbehu miesto a koho možno z pamäti stratiť. Héctor sa stáva sprievodcom, ktorý má vlastný dôvod dostať sa k živým.
Coco má 105 minút a vzniklo v štúdiách Pixar a Walt Disney Pictures. Je to samostatný film, ktorý nepotrebuje žiadny predchádzajúci titul. Hoci pracuje s farebným fantasy svetom, jadro zostáva pri rodinných väzbách, hudbe a tom, ako sa príbehy o minulosti môžu meniť, keď sa objaví nový detail.
Hudobné čísla sú pritom súčasťou rozprávania, nie zastávkami medzi scénami. Pieseň Remember Me mení význam podľa toho, kto ju spieva a komu je určená, takže film cez jednu melódiu spája verejnú slávu s veľmi súkromnou rodinnou spomienkou. To je jeden z dôvodov, prečo emocionálne finále funguje bez potreby ďalšieho veľkého dobrodružného zvratu.
