Daniel Blake nie je človek, ktorý sa celý život vyhýbal práci. Je tesár, po infarkte mu lekári odporučia nepracovať a práve vtedy sa prvýkrát naplno stretne so systémom sociálnej podpory. Ten od neho zároveň vyžaduje, aby preukazoval aktívne hľadanie zamestnania. Rozpor medzi zdravotným stavom a administratívnym postupom sa stane základom príbehu.
Ken Loach a scenárista Paul Laverty nepretvárajú túto situáciu na abstraktnú politickú debatu. Daniel vypĺňa formuláre, telefonuje, učí sa pracovať s internetom a čaká na rozhodnutia ľudí, ktorí ho poznajú najmä ako položku v systéme. Pri jednej z návštev úradu stretne Katie, slobodnú matku dvoch detí presunutú kvôli bývaniu ďaleko od svojho pôvodného prostredia.
Ich priateľstvo je dôležité práve preto, že ani jeden z nich nemá riešenie pre druhého. Môžu si však pomôcť v konkrétnych veciach, ktoré systém nedokáže nahradiť.
Zlatá palma bez veľkých prejavov
Dave Johns hrá Daniela a Hayley Squires Katie. Festival v Cannes uvádza stopáž 100 minút; film tam v roku 2016 získal Zlatú palmu, druhú v kariére Kena Loacha.
Ja, Daniel Blake nepotrebuje hlavného zloducha. Kritiku vytvára z postupov, ktoré jednotlivo pôsobia administratívne a neutrálne, no v súčte určujú, či človek dostane peniaze, jedlo alebo čas na zotavenie. Práve preto zostáva príbeh pevne pri každodenných úkonoch namiesto toho, aby systém vysvetľoval cez veľký politický monológ.
