Pätnásťročný Enrique trávi leto v slovenskej doline medzi babetami, kamarátmi a starou mamou. Jeho matka Martina pracuje ďaleko a domov prichádza len občas, no pre syna zostáva istotou, ku ktorej smeruje predstava budúceho spoločného života. Keď sa však v dedine začnú šíriť reči o jej konaní, Enrique musí prvýkrát oddeliť vlastnú predstavu o matke od toho, čo vidí okolo seba.
Dospievanie v prostredí, ktoré nie je iba kulisou
Režisérka a scenáristka Katarína Gramatová zasadila príbeh do takzvaných hladových dolín a pracuje prevažne s nehercami priamo z regiónu. Hlavnú postavu hrá Michal Záchenský, po jeho boku sa objavujú Eva Mores a Jana Oľhová. Prostredie preto nie je turistickou dekoráciou; ekonomická vzdialenosť, odlúčenie rodiny a obmedzené možnosti priamo formujú Enriqueho každodennosť.
Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii a má približne 93 minút. Jeho coming-of-age línia nestojí na veľkom dobrodružstve, ale na postupnej strate detskej istoty. Enrique sa učí, že dospelí môžu byť zároveň blízki aj nečitateľní a že klebety, lojalita a vlastná skúsenosť nemusia viesť k rovnakému záveru.
Hore je nebo, v doline som ja tak patrí k filmom, pri ktorých má význam vnímať miesto, jazyk a sociálne okolnosti spolu s dejom. Nejde o všeobecný príbeh tínedžera prenesený do náhodnej dediny. Gramatovej film vyrastá z konkrétneho regiónu a z otázky, čo sa stane s obrazom rodiča, keď dieťa začne vidieť aj veci, ktoré predtým nechápalo.
Autentickosť prostredia navyše podporuje rozhodnutie obsadiť ľudí priamo z regiónu, takže reč, gestá a každodenný rytmus nepôsobia odtrhnuto od miesta.
