Jedna rodina sa po nevydarenom pobyte v Škótsku vracia do Budapešti a dočasne sa nasťahuje k príbuzným. Z praktickej pomoci sa rýchlo stane skúška vzťahov, pretože dve domácnosti zdieľajú malý priestor, peniaze aj staré nevypovedané porovnania. Rodinné šťastie nepotrebuje veľkú vonkajšiu zápletku; napätie vyrastá priamo z obyčajného spolužitia.
Byt ako priestor pre staré výčitky
Szabolcs Hajdu film režíruje a zároveň v ňom hrá. Komorné prostredie pôsobí takmer divadelne: kuchyňa, obývačka a niekoľko ľudí stačia na to, aby každá poznámka o práci, deťoch alebo peniazoch dostala väčšiu váhu. Postavy sa dobre poznajú, a preto presne vedia, kam druhého zasiahnuť.
Dôležitou témou je pomoc a moc, ktorá s ňou prichádza. Rodina poskytujúca bývanie cíti únavu aj právo hovoriť do života hostí. Tí zas každú radu počujú cez vlastný pocit zlyhania po návrate zo zahraničia. Film nerozdeľuje ľudí na vinníkov a obete; necháva ich robiť malé, uveriteľné chyby.
Civilná dráma namiesto rodinnej idylky
Ekonomické rozdiely sa v spoločnom byte nedajú schovať. Práca, bývanie a schopnosť postarať sa o domácnosť sa postupne menia na mierku úspechu. Szabolcs Hajdu a Orsolya Török-Illyés pritom hrajú postavy, ktoré v jednej chvíli vzbudzujú súcit a o chvíľu neskôr frustráciu.
Stopáž 81 minút drží film sústredený na vzťahy a dialógy. Názov môže znieť ľahko, samotný príbeh však skúma závisť, pocit neúspechu a nepríjemné porovnávanie sa s najbližšími. Rodinné šťastie osloví najmä divákov, ktorí majú radi komorné herectvo a konflikty vyrastajúce z každodenných detailov.
