Elisa pracuje ako upratovačka v prísne stráženom americkom laboratóriu začiatkom šesťdesiatych rokov. Je nemá a jej každodenný život má presný rytmus, kým do zariadenia neprivezú obojživelnú bytosť. Zvedavosť sa zmení na dôveru a vzťah, ktorý stojí v priamom protiklade k tomu, ako s tvorom zaobchádza bezpečnostný aparát.
Rozprávka pre dospelých v tieni studenej vojny
Guillermo del Toro spája romantiku, špionážny thriller a temnú rozprávku. Sally Hawkins hrá Elisu prevažne gestami a výrazom, Doug Jones dáva tvorovi fyzickú osobnosť a Michael Shannon predstavuje násilnú logiku kontroly. Richard Jenkins a Octavia Spencer rozširujú príbeh o ďalšie postavy stojace mimo centra moci.
Láska, odlišnosť a svet bez hlasu
Film pracuje s témou ľudí, ktorých spoločnosť prehliada alebo umlčuje. Voda, hudba, farby a staré hollywoodske filmy vytvárajú vlastný vizuálny jazyk, takže romantická línia nepôsobí ako dodatok k fantastike, ale ako jej samotné jadro.
Del Toro navyše pracuje s vodou ako s viac než jedným pekným motívom. Pre Elisu je to priestor, kde neplatí rovnaké obmedzenie ako na súši: jej nemota ju tam neoddeľuje od bytosti, s ktorou nadviaže vzťah. Film preto dokáže romantiku rozprávať cez dotyk, obraz, hudbu a rytmus bez potreby dlhých vyznaní. Sally Hawkins je v tomto smere presná, pretože Elisa nepôsobí ako pasívna obeť, ktorú musí niekto zachrániť. Keď sa rozhodne tvorovi pomôcť, vedome vstupuje do konfliktu s aparátom, ktorému dovtedy iba upratovala chodby. To dáva príbehu energiu aj mimo samotnej rozprávkovej roviny. Ak vám sedí del Torova schopnosť miešať krásu s grotesknosťou a romantiku s násilím, Podoba vody patrí k filmom, pri ktorých sa forma a téma naozaj podporujú.
Michael Shannon je pritom dôležitý práve preto, že jeho Strickland neverí v tajomstvo ani zázrak. Všetko potrebuje zaradiť do systému kontroly a použiteľnosti. Vďaka nemu má Elisina empatia jasný protiklad a romantická rovina nepôsobí oddelene od politického sveta laboratória.
Sally Hawkins dokáže Elisu zahrať bez hovoreného slova tak, že jej vnútorný svet nie je o nič chudobnejší než pri ostatných postavách. Del Toro navyše nestavia vzťah s obojživelným tvorom ako kuriozitu, ale ako logické stretnutie dvoch bytostí, ktoré okolité prostredie vníma ako menejcenné alebo nebezpečné. Richard Jenkins a Octavia Spencer pridávajú ďalšie postavy z okraja spoločnosti a Michael Shannon zastupuje presný opak: potrebu všetko pomenovať, vlastniť a kontrolovať.
Podoba vody je dobrá voľba pre diváka, ktorý má rád romantiku, fantasy a výrazný vizuál v jednom filme. Nie je to sci-fi postavené na vysvetľovaní pôvodu tvora a nie je to ani klasický thriller z laboratória. Del Toro rozpráva rozprávku pre dospelých a očakáva, že prijmete jej poetiku. Ak vám jeho svet sedí, 123 minút prejde veľmi ľahko; ak potrebujete realistické pravidlá a emocionálny odstup, tento film bude príliš otvorene romantický.
