Silvester 1992 má pre rodinu Varchalovcov dva odpočty naraz. O polnoci zanikne spoločné Československo, no ešte predtým sa pri rodinnom stole otvorí informácia z minulosti otca, ktorá naruší predstavu, akú o sebe príbuzní doteraz mali.
Michal Kunes Kováč nevyužíva rozdelenie federácie iba ako nostalgické pozadie. Rodina je sama česko-slovenská a otázky identity, lojality či starých rozhodnutí preto dostávajú konkrétny osobný rozmer. Bolek Polívka, Eva Holubová, Anna Šišková, Vladimír Hajdu či Jan Budař vytvárajú viacgeneračné stretnutie, v ktorom každý reaguje na odhalenie inak.
Scenár Maroša Hečka, Tomáša Dušičku a Davida Cormicana sústreďuje dej do posledného dňa roka. Výhodou je, že postavy nemajú kam odísť pred faktom, že ráno bude krajina iná a ich predstava o rodine možno tiež.
A máme, čo sme chceli preto spája dve formy rozpadu bez toho, aby ich stotožňovalo. Politická zmena je verejná a nezvratná, rodinná kríza je intímna a jej ďalší smer závisí od toho, čo si ľudia dokážu povedať ešte pred polnocou.
