Daniel Mantovani získal Nobelovu cenu, roky žije v Európe a vo svojich knihách opakovane používa rodné argentínske mestečko ako materiál. Keď prijme pozvanie vrátiť sa domov a prevziať miestne ocenenie, čaká ho zvláštny stret medzi autorom a ľuďmi, z ktorých si literatúru celé roky vytváral.
Keď sa spisovateľ stretne so svojím materiálom
Oscar Martínez hrá Mantovaniho ako človeka, ktorý je inteligentný, sebavedomý a zvyknutý na kultúrne prostredie, kde jeho meno niečo znamená. V rodnom meste však Nobelova cena nedokáže vymazať staré vzťahy ani fakt, že miestni ľudia sa v jeho knihách môžu spoznať spôsobom, ktorý sa im vôbec nepáči. Film tak veľmi dobre otvára otázku, komu vlastne patrí príbeh, keď ho spisovateľ vezme zo skutočného života.
Návrat domov postupne stráca slávnostnú atmosféru. Obdiv, závisť, staré konflikty a miestne očakávania sa začnú miešať a Mantovani zistí, že byť „váženým občanom“ je oveľa jednoduchšie na plagáte než medzi ľuďmi, ktorí poznali človeka pred slávou. Komédia je čoraz nepríjemnejšia a práve to jej prospieva.
Mantovaniho postavenie je komplikované aj tým, že úspech získal práve tým, že rodné mesto premenil na literatúru. Pre čitateľa v Európe môže byť jeho mestečko fascinujúcim svetom; pre človeka, ktorý sa v postave spozná, je rovnaká kniha možno krádežou súkromia alebo zosmiešnením. Film tak otvára veľmi zaujímavý konflikt medzi umeleckou slobodou a právom ľudí nemať zo svojho života cudzí materiál.
Nobelova cena navyše zmení spôsob, akým sa na Daniela pozerajú ostatní, ale nezmení jeho vlastnú minulosť. Ľudia mu môžu tlieskať na pódiu a zároveň mu o hodinu neskôr pripomenúť starú krivdu. Práve tento rozdiel medzi verejnou úctou a súkromným odporom je zdrojom čierneho humoru. Čím slávnostnejšie má návšteva vyzerať, tým viac sa ukazuje, že domov sa nedá zorganizovať ako kultúrny program.
Dady Brieva, Andrea Frigerio a ďalší predstavitelia mesta pomáhajú vytvoriť prostredie, v ktorom Daniel nemôže jednoducho zaujať rolu úspešného hosťa. Každý človek má vlastnú spomienku a vlastný nárok na to, čo mesto znamená. Film tým veľmi presne narúša predstavu, že autor má nad miestom, o ktorom píše, väčšie vlastníctvo než ľudia, ktorí tam zostali žiť.
Satira o sláve, domove a práve rozprávať cudzie príbehy
Stopáž 118 minút dáva filmu čas, aby sa návšteva menila postupne. Ak máte radi čiernejšie komédie a príbehy o umelcoch, ktorí musia čeliť vlastnému obrazu, Vážený občan je veľmi dobrá voľba. Oscar Martínez drží postavu na hrane medzi človekom, ktorému rozumieme, a mužom, ktorého sebavedomie dokáže byť poriadne nepríjemné.
Nie je to sentimentálny film o návrate ku koreňom. Práve naopak. Čím dlhšie Daniel zostáva, tým menej je jasné, či domov využíval iba ako umelecký materiál alebo či ho domov stále vlastní viac, než by si chcel priznať. Táto neistota je oveľa zaujímavejšia než samotná Nobelova cena.
