John Davidson má pätnásť rokov, keď sa jeho správanie začne meniť spôsobom, ktorému nerozumie on ani jeho okolie. Objavia sa hlasové a telesné tiky a v Británii osemdesiatych rokov je Tourettov syndróm stále málo známy. John sa preto nestretáva iba s príznakmi neurologickej poruchy, ale aj s ľuďmi, ktorí ich považujú za úmyselné správanie.
Film I Swear vychádza zo skutočného života Johna Davidsona. Napísal a režíroval ho Kirk Jones a dospelého Johna hrá Robert Aramayo. Maxine Peake, Shirley Henderson a Peter Mullan stvárňujú ľudí, ktorí vstupujú do jeho života v rôznych obdobiach.
Od nepochopenia k vlastnému hlasu
Príbeh nesleduje jednu krátku krízu, ale dlhšie obdobie, počas ktorého sa John učí pomenovať svoj stav a fungovať vo svete, ktorý mu často nerozumie. Diagnóza zasahuje školu, vzťahy aj jeho predstavu o sebe samom a ukazuje, aký rozdiel môže urobiť podpora ľudí, ktorí najprv počúvajú a až potom hodnotia.
Davidson sa neskôr stal verejným obhajcom ľudí s Tourettovým syndrómom. Film preto spája osobnú biografiu s postupným prechodom od izolácie k schopnosti hovoriť o vlastnej skúsenosti verejne.
Biografický základ dáva filmu aj širší spoločenský kontext. Davidsonova skúsenosť ukazuje, ako sa menilo verejné porozumenie Tourettovmu syndrómu a prečo bola presná diagnóza pre mnohých ľudí dôležitá. Príbeh sa preto nesústredí iba na symptómy, ale aj na reakcie rodiny, školy a komunity.
Vďaka tomu film nevysvetľuje iba jednu diagnózu, ale ukazuje, čo môže dlhodobé nepochopenie urobiť so sebavedomím a vzťahmi mladého človeka.
