Osemročný Eda musí s rodičmi opustiť Prahu po tom, čo jeho otec odmietne prispôsobiť svoje zásady okupácii. Rodina sa presťahuje k príbuzným na vidiek a mestský chlapec sa zrazu ocitne vo svete, ktorý poznal iba z prázdnin. Musí si nájsť miesto medzi miestnymi deťmi a zároveň pochopiť komplikované vzťahy dospelých.
Detstvo, vojna a nový domov na vidieku
Jan Svěrák režíruje príbeh, ktorý vznikol zo spomienkového sveta Zdeňka Svěráka a nadväzuje na rodinu známu z Obecnej školy. Kamera Vladimíra Smutného a hudba Michala Novinského pomáhajú vytvoriť atmosféru vidieka bez idealizovania vojnového obdobia. Humor vychádza najmä z detskej perspektívy.
Svěrákovci sa vracajú k Edovi Součkovi
Po strništi bos funguje ako rodinná kronika aj príbeh dospievania. Veľké dejiny zostávajú prítomné, no film ich často vníma cez každodenné rozhodnutia, pravidlá v domácnosti a detské skúšky odvahy.
Vojna sa v príbehu objavuje hlavne cez obmedzenia, o ktorých dieťa nerozhoduje. Eda vníma dospelých, ich konflikty a pravidlá zblízka, no nemusí vždy rozumieť dôvodom, prečo sa správajú určitým spôsobom. Práve tento detský filter umožňuje filmu vyhnúť sa veľkým historickým vysvetleniam. Jan Tříska, Oldřich Kaiser a Ondřej Vetchý vytvárajú svet dospelých, ktorý je pre chlapca zároveň bezpečný aj záhadný. Svěrákovi sa najviac darí v okamihoch, keď nechá rodinnú históriu vystúpiť z drobností: jedla, práce, návštevy alebo detskej hry. Ak má pre vás česká dedina, rodinná pamäť a jemná nostalgia vlastnú príťažlivosť, Po strništi bos funguje práve v tejto pomalšej polohe. Nie je to film o udalosti; je to film o období, ktoré zostáva v človeku cez detaily.
Práve preto film funguje skôr cez pamäť a atmosféru než cez otázku, čo sa stane v nasledujúcej scéne. Eda pozoruje svet, ktorý si dospelí vysvetľujú po svojom, a divák z neho skladá širší obraz až postupne.
V tejto pokojnej mierke je sila filmu oveľa väčšia než v snahe vytvárať umelé dramatické vrcholy.
Jan Svěrák sa vracia k svetu svojej rodiny a k detstvu svojho otca, no Po strništi bos nie je iba nostalgická ilustrácia vojnových rokov. Najlepšie funguje v detailoch domácnosti, dedinského života a detskej potreby pochopiť pravidlá dospelých, ktoré často nedávajú zmysel. Alois Grec ako malý Eda je prirodzeným sprievodcom prostredím, kde sa veľké dejiny prejavujú v malých obmedzeniach a rodinných napätiach.
Ak máte radi Svěrákov filmový svet, českú rodinnú kroniku a príbehy, ktoré sa pozerajú na minulosť cez detskú skúsenosť, film má veľa známeho tepla. Nejde však o komédiu postavenú na jednej zápletke; tempo je pokojnejšie a dôležitejšia je atmosféra. Kto čaká Kolju alebo Vratné lahve v inom kostýme, môže byť prekvapený. Po strništi bos je viac spomienka než dramatický stroj.
