Keď choreografka Ida Rubinsteinová požiada Maurica Ravela o hudbu k novému baletu, očakáva od neho niečo odvážne a zmyselné. Bolero však nezačína okamžitým zrodom slávnej skladby. Anne Fontaine sa sústreďuje na obdobie, keď uznávaný skladateľ zápasí s tvorivým blokom a hľadá cestu k dielu, ktoré sa neskôr stane jednou z najznámejších kompozícií 20. storočia.
Raphaël Personnaz hrá Ravela ako človeka obklopeného hudbou, spomienkami a ľuďmi, ktorí formovali jeho život. Film sa vracia k starým vzťahom, vojnovým skúsenostiam aj k prostrediu parížskej kultúry dvadsiatych rokov. Doria Tillier stvárňuje Misiu Sert a Jeanne Balibar samotnú Idu Rubinsteinovú, ktorá svojou objednávkou vytvorí rozhodujúci impulz.
Dôležité je, že film nevníma Boléro iba ako hotový monument. Sleduje proces, pri ktorom Ravel namiesto tradičnej melodickej výstavby pracuje s opakovaním, rytmom a postupným narastaním orchestrálnej sily. Práve tým sa osobná neistota skladateľa stretáva s dielom, ktoré pôsobí mimoriadne presne a kontrolovane.
Francúzsky film má 119 minút a patrí skôr k portrétom tvorcu než k životopisom, ktoré chcú obsiahnuť celý život. Vyberá si konkrétnu tvorivú krízu a cez ňu skladá obraz Ravela, jeho okolia aj doby. Pre diváka, ktorý pozná skladbu iba z koncertov či populárnej kultúry, tak Bolero ponúka cestu späť k okolnostiam jej vzniku.
Ravelov príbeh je pritom ukotvený v hudobnom Paríži, nie v izolovanom géniovi. Ľudia okolo neho ovplyvňujú spôsob, akým sa k objednávke vracia, a film tým ukazuje tvorbu ako výsledok osobnej pamäti, tlaku aj veľmi konkrétneho zadania.
