Sarah a Antoine už pred dovolenkou pri mori cítia, že ich vzťah je na hrane. Potom na krátky čas zmizne ich starší syn Simon. Keď sa vráti, začne hovoriť o hlasoch, ktoré ostatní nepočujú, a k vode ho priťahuje spôsobom, ktorému rodičia nerozumejú. Volanie vody tak mení rodinnú krízu na záhadu, pri ktorej sa každé vysvetlenie rozdeľuje na dve protichodné možnosti.
Dve vysvetlenia jedného strachu
Sarah v podaní Cécile de France hľadá v synovom správaní niečo, čo presahuje bežnú skúsenosť. Antoine, ktorého hrá Arthur Igual, sa na rovnakú situáciu pozerá inak. Film preto nestavia napätie iba na tom, čo Simon počuje, ale aj na rastúcej vzdialenosti medzi rodičmi, ktorí chcú dieťaťu pomôcť a pritom si prestávajú veriť.
Élise Otzenberger nakrútila francúzsku drámu s fantasy prvkami podľa scenára, na ktorom spolupracovala s Maud Ameline, Mauriciom Carrascom a Louise Groult. Približne 91-minútový film využíva vodu ako konkrétny prvok deja aj ako hranicu medzi racionálnym vysvetlením a tým, čo sa rodine vysvetliť nedarí.
