Massimovo detstvo sa v dráme Sladké sny rozdelí na obdobie pred smrťou matky a všetko, čo nasleduje po nej. Ako dospelý pracuje ako novinár, no strata, ktorej ako chlapec nerozumel, zostáva prítomná v jeho vzťahoch aj v spôsobe, akým reaguje na vlastné spomienky. Valerio Mastandrea hrá dospelého Massima, Bérénice Bejo lekárku Elisu.
Marco Bellocchio adaptoval autobiografický román Massima Gramelliniho. Film preto nesleduje iba jednu epizódu smútku, ale dlhší úsek života, v ktorom sa detské vysvetlenia postupne stretávajú s tým, čo Massimo dokáže pomenovať až ako dospelý.
Minulosť sa vracia v útržkoch, nie v jednej odpovedi
Rozprávanie preskakuje medzi detstvom a dospelosťou a spája rodinné spomienky s Massimovou prácou a neskoršími vzťahmi. Postava Elisy nevstupuje do príbehu ako jednoduché riešenie traumy; skôr vytvára priestor, v ktorom Massimo musí prestať obchádzať tému, ktorú si roky držal od tela.
Sladké sny, v origináli Fai bei sogni, majú 131 minút. Film vznikol v taliansko-francúzskej produkcii a vychádza z knihy, ktorá bola v Taliansku výrazným bestsellerom. Je to samostatná psychologická dráma, pri ktorej je podstatnejšia práca s pamäťou a stratou než vonkajší dej.
Bellocchio venuje pozornosť aj tomu, ako si dieťa vytvára vlastnú verziu udalosti, keď dospelí pravdu nevysvetlia. Neskorší Massimo preto nebojuje iba so samotnou stratou, ale aj s príbehom, ktorý si o nej roky opakoval. Keď sa minulosť začne meniť, musí nanovo pomenovať aj to, čo považoval za pevnú súčasť vlastnej identity.
