V sarajevskom hoteli Europe sa počas jedného dňa pripravuje návšteva spojená so stým výročím atentátu na Františka Ferdinanda. Film Smrť v Sarajeve sleduje hotel ako miesto, kde sa naraz stretne manažment v ekonomických problémoch, zamestnanci plánujúci štrajk, televízny štáb a hostia s úplne odlišným vzťahom k dejinám mesta.
Danis Tanović film napísal aj režíroval a použil hotel ako uzavretý priestor pre viacero paralelných konfliktov. Izudin Bajrović, Snežana Vidović, Vedrana Božinović, Muhamed Hadžović a Jacques Weber patria k postavám, ktorých príbehy sa dotýkajú bez toho, aby sa zliali do jednej línie.
Hotel ako zmenšený obraz mesta a jeho dejín
Na streche prebieha televízna diskusia o Gavrilovi Principovi a o tom, čo jeho čin znamená o sto rokov neskôr. V nižších poschodiach sa riešia mzdy a prežitie podniku. Film tak necháva vedľa seba veľké historické otázky aj veľmi praktický problém ľudí, ktorí nedostávajú zaplatené.
Smrť v Sarajeve má približne 85 minút a vznikla v bosniančine s francúzskou koprodukciou. Nie je potrebné poznať všetky politické dejiny Balkánu, ale základný kontext atentátu z roku 1914 pomáha. Tanović neponúka jednu definitívnu odpoveď; skôr ukazuje, ako sa rôzne verzie minulosti stretávajú v rovnakom priestore a rovnakom čase.
Tanović navyše pracuje s pohybom po budove: strecha, recepcia, kuchyňa a podzemie predstavujú odlišné vrstvy rovnakého dňa. Kamera tak prechádza od politických diskusií k pracovným sporom a späť bez toho, aby jednu líniu označila za jedinú „hlavnú“. Hotel sa postupne mení na mapu spoločnosti, v ktorej sa problémy navzájom ignorujú len dočasne.
