Dokument Svet podľa môjho tatka vznikol z veľmi osobnej situácie. Režisérka Marta Kovářová sleduje svojho otca Jiřího Svobodu, fyzika, ktorý dlhodobo presadzuje myšlienku jednotnej celosvetovej uhlíkovej dane ako nástroja proti klimatickej kríze. Namiesto portrétu vedca však film zaznamenáva aj dcéru, ktorá sa rozhodne jeho nápad dostať z rodinných rozhovorov do verejného priestoru.
Kovářová film režírovala, napísala a zároveň nakrútila časť obrazu. Československý dokument má 77 minút a popri Jiřím Svobodovi v ňom vystupuje aj samotná režisérka. Slovenský filmový ústav ho opisuje ako portrét idealistického snaženia otca a dcéry, ktorí sa pokúšajú zviditeľniť návrh s globálnymi ambíciami.
Globálny plán v rodinnom rozhovore
Podstatné je, že klimatická téma tu nie je oddelená od rodinného vzťahu. Marta musí riešiť nielen obsah otcovej myšlienky, ale aj jeho povahu, spôsob komunikácie a hranicu medzi podporou blízkeho človeka a vlastnou skepsou. Humor vzniká práve z toho, že veľká otázka záchrany planéty sa neustále vracia do každodenných sporov dvoch ľudí.
Svet podľa môjho tatka mal premiéru na festivale Ji.hlava v roku 2023. Jeho rámec je preto súčasne environmentálny aj osobný: dokument nesľubuje technické riešenie klimatickej krízy, ale ukazuje, čo znamená venovať roky presadzovaniu jednej idey a pritom zostať otcom, dcérou a rodinou.
Film vznikol v produkcii Gnomon Production a slovenskej koprodukcii Dayhey. Kovářová zároveň stojí pred kamerou, takže nemá odstup anonymného pozorovateľa: jej vlastné reakcie a pochybnosti patria k materiálu. Dokument tak priznáva, že cesta za politickým presadením nápadu je zároveň dcériným pokusom pochopiť človeka, ktorý sa jej odmieta zmestiť do jednoduchej rodinnej roly.
