Červený Saab 900 sa v Drive My Car postupne mení na miesto, kde sa dá povedať to, čo by v miestnosti plnej ľudí zostalo nevyslovené. Divadelný herec a režisér Júsuke Kafuku po smrti manželky prijme prácu v Hirošime. Má pripraviť Čechovovho Uja Váňu, no organizátori mu zároveň pridelia vodičku Misaki. Kafuku nie je z tejto podmienky nadšený. Auto je jeho súkromný priestor a počas jázd si z nahrávky opakuje text hry.
Misaki veľa nehovorí a Kafuku sa tiež neponáhľa s dôverou. Práve preto ich spoločné cesty fungujú. Film nepotrebuje, aby si postavy hneď vyrozprávali celý život. Malé otázky, dlhšie ticho a kilometre medzi skúšobňou a hotelom postupne odkryjú veci, s ktorými sa obaja ešte nevyrovnali.
Ujo Váňa, viac jazykov a jeden veľmi osobný príbeh
Na javisku pritom vzniká zvláštne predstavenie. Herci hovoria rôznymi jazykmi a jedna z herečiek používa kórejský posunkový jazyk. Kafuku ich vedie k tomu, aby si najprv naozaj vypočuli text a partnerov. Divadelná skúška tak nie je iba vedľajšia dejová línia. Zrkadlí spôsob, akým sa aj on sám učí počúvať ľudí okolo seba.
Rjúsuke Hamaguči nakrútil film podľa poviedky Harukiho Murakamiho a scenár napísal spolu s Takamasom Oem. Takmer trojhodinová dĺžka 179 minút môže odradiť, no tempo má svoj zmysel: divák trávi s postavami dostatok času, aby ich rozhovory nepôsobili ako pripravené vysvetlenia. V Cannes získali Hamaguči a Oe v roku 2021 cenu za najlepší scenár.
Drive My Car nie je film na večer, keď chcete rýchly dej. Je však veľmi prístupný, ak vás bavia príbehy o ľuďoch, ktorí sa k dôležitým veciam dostávajú pomaly a často až vtedy, keď ich nikto nenúti hovoriť.
