Amélia Poulainová dokáže veľmi presne vnímať malé radosti iných ľudí, no s vlastným životom si nevie rady ani zďaleka tak dobre. Pracuje v kaviarni na Montmartri, sleduje hostí, kolegov a susedov a väčšinou zostáva pozorovateľkou. Všetko sa zmení po náhodnom náleze starej škatuľky ukrytej v byte. Keď ju potajomky vráti človeku, ktorému patrila v detstve, jeho reakcia Améliu presvedčí, že chce podobné malé zázraky pripravovať aj ďalším.
Jej plány sú niekedy nežné, inokedy poriadne prefíkané. Osamelému susedovi prinesie nový pohľad na svet, kolegyni skúsi zariadiť romancu a nepríjemnému obchodníkovi dá pocítiť, aké je to stratiť kontrolu nad každodennými istotami. Amélia pritom všetko riadi zo zákulisia. Keď však stretne Nina, mladíka posadnutého zahodenými fotografiami z automatov, zrazu už nestačí vymýšľať príbehy pre ostatných.
Audrey Tautou vytvorila postavu, ktorá je plachá aj odvážna zároveň. Mathieu Kassovitz ako Nino do jej sveta zapadne práve preto, že je rovnako trochu mimo bežného rytmu mesta. Režisér Jean-Pierre Jeunet navyše ukazuje Paríž ako miesto sýtych farieb, drobných detailov a náhod, ktoré by v realistickejšom filme možno zostali nepovšimnuté.
Amélia z Montmartru mala francúzsku premiéru v apríli 2001, no nestarne iba ako romantická komédia svojej doby. Jej čaro stojí najmä na myšlienke, že veľká zmena môže začať úplnou maličkosťou. Film je hravý, miestami zvláštny a zámerne idealizovaný. Ak vám sadne jeho spôsob rozprávania, Montmartre po ňom chvíľu vyzerá ako miesto, kde sa za každým rohom môže skrývať malý príbeh.
