Hirayama vstáva skoro, oblečie si pracovnú kombinézu a vyráža čistiť verejné toalety v Tokiu. Každý deň má podobný rytmus. V aute počúva kazety, počas prestávky si sadne do parku, fotografuje stromy a večer číta. Znie to ako film, v ktorom sa nič nedeje. Práve v tom však Dokonalé dni nachádzajú svoj príbeh.
Hirayama nepôsobí ako človek, ktorý čaká na veľkú zmenu. Svoju prácu robí dôkladne a v maličkostiach si vytvoril svet, ktorý mu vyhovuje. Keď doň vstúpia kolegovia, neter či ďalší ľudia, postupne sa ukazuje, že za jeho pokojnou prítomnosťou je aj minulosť, o ktorej veľa nehovorí. Film ju nevysvetľuje jedným veľkým monológom. Nechá diváka skladať si ju z krátkych stretnutí a reakcií.
Kōji Yakusho hrá Hirayamu tak úsporne, že často stačí pohľad alebo úsmev. V roku 2023 za túto úlohu získal cenu pre najlepšieho herca na festivale v Cannes. Dôležitú úlohu má aj Tokio samotné: moderné ulice, malé bary, parky, tiene listov a verejné toalety sa vo filme nestávajú kulisou, ale súčasťou Hirayamovho každodenného poriadku.
Film režíroval Wim Wenders a scenár napísal spolu s Takumom Takasakim. Má približne 124 minút a tempo je zámerne pokojné. Dokonalé dni preto nemusia sadnúť divákovi, ktorý čaká silnú zápletku každých desať minút. Oveľa viac ponúkajú tým, ktorí si radi všímajú detaily. Kazeta v aute, dobrá kniha, svetlo medzi stromami alebo krátky rozhovor tu môžu mať väčšiu váhu než veľký zvrat. Je to film o tom, že spokojnosť nemusí vyzerať ako úspech, ktorý by si všimol niekto zvonka.
