Rodina Lambertovcov už raz urobila všetko preto, aby na svet The Further zabudla. Josh a jeho syn Dalton majú spomienky potlačené, no tým sa ich problémy nestratili. Keď Dalton nastúpi na vysokú školu a začne sa venovať maľovaniu, znepokojujúce obrazy z minulosti sa postupne vracajú. Josh medzitým cíti, že medzi ním a synom zostalo niečo nevysvetlené.
Červené dvere vedú späť k Lambertovcom
Piaty film série sa vracia k postavám, na ktorých sa Insidious pôvodne začal. Ty Simpkins už nehrá malé dieťa, ale vysokoškoláka, ktorý si musí sám poskladať, prečo ho niektoré obrazy desia viac, než by mali. Patrick Wilson sa vracia ako Josh a zároveň si pri tomto filme prvýkrát sadol na režisérsku stoličku. Rose Byrne opäť hrá Renai a Andrew Astor mladšieho syna Fostera.
Horor tentoraz nestojí iba na otázke, čo sa skrýva za ďalším rohom. Zaujímavejšie je, ako potlačená minulosť narušila vzťah otca so synom. Čím viac Dalton odkrýva svoje spomienky, tým jasnejšie je, že zabudnutie nebolo skutočným riešením. Červené dvere tak fungujú aj ako návrat k rodinnému problému, ktorý sa roky iba odsúval.
Insidious: Červené dvere má 106 minút a najviac z neho získajú diváci, ktorí poznajú aspoň pôvodný Insidious a príbeh Lambertovcov. Samostatne sa sledovať dá, no viacero scén stojí na starších udalostiach a vzťahoch. Scenár napísal Scott Teems podľa príbehu vytvoreného spolu s Leighom Whannellom. Výsledkom je pokračovanie, ktoré nechce sériu rozširovať do všetkých strán, ale skôr uzavrieť jednu rodinnú kapitolu a ešte raz otvoriť miesto, ktoré malo zostať navždy zamknuté.
