Louis sa po rokoch vracia domov s jediným plánom: povedať rodine, že zomiera. Xavier Dolan z tejto situácie nerobí pokojné rodinné stretnutie ani sentimentálne lúčenie. Naopak, každá veta akoby otvorila starú krivdu a ľudia, ktorí sa dlho nevideli, zrazu hovoria veľa, no stále nie to, čo by mali povedať.
Rodina, ktorá sa nevie dostať k podstate
Gaspard Ulliel hrá Louisa veľmi zdržanlivo a práve to je dôležité. Okolo neho sú Nathalie Baye, Vincent Cassel, Léa Seydoux a Marion Cotillard oveľa výbušnejší, takže návšteva sa mení na súboj o priestor, pozornosť a staré spomienky. Louis pritom prišiel s informáciou, ktorá by mala všetko ostatné zatieniť. Film však ukazuje, že rodinná dynamika sa nedá vypnúť len preto, že situácia je vážna.
Dolan sa drží veľmi blízko tvárí a miestností. Pre niekoho to môže byť klaustrofobické, pre iného presne to, čo príbeh potrebuje. Keď sa postavy nedokážu navzájom počúvať, kamera ich izoluje aj v spoločnom priestore. Nejde o film, ktorý by sa snažil byť príjemný. Jeho napätie vzniká z prerušovania, nevypovedaných viet a pocitu, že čas na podstatný rozhovor sa neustále míňa.
Rodina pritom Louisa neignoruje preto, že by im bol ľahostajný. Práve naopak. Každý má vlastnú predstavu o tom, čo jeho návrat znamená, a každý si chce z krátkeho času zobrať niečo pre seba. Matka sa snaží udržať stretnutie pohromade, súrodenci si nesú staré výčitky a partnerka jedného z nich často vidí napätie jasnejšie než ľudia, ktorí v ňom žijú roky. Vďaka tomu je film viac než séria hádok.
Xavier Dolan je silný najmä v tom, ako nechá postavy hovoriť súčasne o prítomnosti aj minulosti. Jedna nevinná poznámka môže otvoriť dávny pocit opustenia alebo súťaž o to, kto mal v rodine horšiu pozíciu. Louis pritom stále čaká na moment, keď oznámi skutočný dôvod návštevy. Čím dlhšie ho odkladá, tým bolestivejšie pôsobí fakt, že rodina dokáže zaplniť celý deň slovami a napriek tomu sa nepriblížiť tomu najdôležitejšiemu.
Nie je to rodinná dráma na oddych
Je to len koniec sveta má 97 minút, no emocionálne pôsobí hustejšie než mnohé dlhšie filmy. Ak máte radi komorné drámy postavené na herectve a dialógoch, zostava je veľkým lákadlom. Najmä Vincent Cassel dokáže z obyčajnej rodinnej nervozity urobiť niečo takmer fyzicky nepríjemné, zatiaľ čo Marion Cotillard prináša tichšiu protiváhu.
Ak však potrebujete postavy, ktoré svoje problémy pomenúvajú jasne a postupne ich riešia, Dolan vás bude zámerne frustrovať. Tento film je skôr o tom, ako ľudia dokážu hovoriť okolo najdôležitejšej veci v miestnosti. Pre správne naladeného diváka je to silné a presné. Pre človeka, ktorý chce pokojný večer, môže byť deväťdesiat minút v tejto rodine viac než dosť.
